O rozhledech a rozhlednách

Zastavení 6

Panoramatické výhledy z československých kopců byly v dobách tradičního pastevectví zcela běžné. Tam kde dnes roste vysoký les, jenž nám brání v kochání se panoramaty, byly mnohdy pastviny nebo dokonce i políčka na nichž se pěstovaly "zemáky a zelé". Na Valašsku je zem plná kamení, lidé museli každoročně vybírat z pole kameny, přičemž je házeli na stranu pole, čímž si vytvářeli hranice mezi políčky. Tyto kamenicie (kamenné valy), můžeme pozorovat při hřebenové procházce v dnešních smrkových lesích. Tam, kde se zachoval řídší les jako pozůstatek pastviny či políčka, je dnes mnohdy postavena rozhledna poskytující úchvatné výhledy na karpatské kopce. 

Nejvýznamnější rozhledna českých Beskyd

Jak je již patrno z dřívějších zastavení, slovenský architekt Dušan Jurkovič měl významný vliv na krajinu česko-slovenského pohraničí. Je autorem nejen horských chat, o nichž byla řeč v minulém zastavení, navrhnul také rozhlednu tyčící se nad Rožnovem pod Radhoštěm. 

Rozhledna stojí na Karlově kopci (480 m n. m.) od roku 2011 a veřejnosti je otevřena od roku 2012. Jelikož rozhlednu navrhl Dušan Jurkovič pro Turistický spolek ve Vaašském Meziříčí, původně měla stát na vrcholu Brdo (543 m n. m.) v katastrálním území obce Brňov. Celková výška rozledny je 31 m a nejvyšší vyhlídková plošina je položena v 18 m nad zemí. Konstrukci rozhledny dominuje dřevo, které je na povrchu zdobeno barvami v podobném stylu jako chaty Maměnka a Libušín na Pustevnách. Z rozhledny je možné pozorovat centrum Rožnova ale i okolní obce a samozřejmě také radhošťský masiv. 

Slovenské rozhledny

V minulosti, keďže po Valaskej kolonizácii, sa klčovali lesy, chovali ovce a pestovali sa na týchto pozemkoch horské plodiny, bol z viacerých hrebeňov a vrcholov pohorí prirodzený ďaleký výhľad do krajiny. V súvislosti s ústupom týchto činností, ako aj postupným zalesňovaním takýchto miest ubudlo.

Napriek tomu aj dnes je ideálnym rozhľadňovým eldorádom, najmä smerom na moravskú stranu, hraničná hrebeňovka Javorníkov. Výhľady z nej si užívajú početní peší turisti a cykloturisti. Vedie tu krásna MTB hrebeňovka spestrená funkčnou sieťou horských chát. No predsa len, aby sme si mohli vychutnať ďaleké a panoramatické výhľady do krajine, územie bolo doplnené na oboch stranách hranice súborom rozhľadní. Priamo na tejto hrebeňovke na vrchole Stratenca (1055 m) bola malá stará drevená rozhľadňa z roku 2008 v roku 2020 nahradená novou skoro rovnakou stavbou. Vyhliadkovú plošinu má vo výške 5 m a treba na ňu vystúpať 24 drevených schodov. Z rozhľadne je výhľad najmä na Moravu – v plnej kráse vidíme Vsetínské vrchy a kompletné pásmo Moravsko-sliezskych Beskýd. Výhľad na slovenskú stranu je obmedzený lesom, vidno časť Javorníkov, Súľovských skál a Malej Fatry. Pod rozhľadňou sa nachádza kamenný trojkríž.

Ďalšou rozhľadňou v hrebeňovej oblasti je vysoká drevená veža na Zarúbanej Kýčere (884 m n.m.). Na vyhliadkovú plošinu vo výške 16 m treba zdolať troma rebríkmi 46 stupov, no námaha stojí za to. Z rozhľadne sa naskytá krásny panoramatický kruhový výhľad, ktorý patrí k najkrajším výhľadom zo všetkých slovenských rozhľadní. Pod rozhľadňou je malebná kaplnka obklopená štvoricou starých líp.

Predsa len najvyšším rozhľadňovým miestom v riešenom území je veža pútneho kostola Panny Márie Matky cirkvi v Korni na hore Živčáková (755 m).  Veža kostola ozdobená pozlátenou korunou má výšku 43 m, vyhliadkovú plošinu má vo výške asi 30 m a vedie na ňu 138 schodov. Vo výhľade dominujú hrebene Javorníkov a Beskýd, v ktorých tróni vrchol Lysej hory. 

K rozhľadniam treba zaradiť v severnej časti Javorníkov aj kamenno-drevenú štvorhrannú 17 m vysokú vežu na Marťákovom kopci v Zákopčí (854 m). Na vyhliadkovú plošinu vo výške 11 m treba vystúpať 45 schodov. Za dobrej viditeľnosti je z nej vidno vrcholy a hrebene Javorníkov, Oravských, Kysuckých a Moravsko-sliezskych Beskýd, Kysuckej a Turzovskej vrchoviny, Oravskej Magury, Malej Fatry a Západných Tatier. Dopĺňa ju aj neďaleká malá vežička na Kamenitom (834 m) nad miestnou časťou Turzovky – Turkov. Obe rozhľadne projektoval Stanislav Mikovčák – tá druhá bola jeho prvotinou. V blízkosti sa nachádza ešte rozhľadňa Bukovina pri Turzovke (600 m) postavená v roku 2023, plošina má vo výške 7 m a vedie na ňu 36 schodov. 

K rozhľadniam v priľahlej oblasti treba ešte spomenúť novú 14 m vysokú drevenú Lúčanskú vežu  (702 m) s vyhliadkovou plošinou vo výške 10 m na vrchole Diel nad obcou Divina, netradičnú 10 m vysokú rozhľadňu v tvare kríža na Svederníckom vrchu (552 m), ako aj 18 m vysokú drevenú vežu s vyhliadkovou plošinou vo výške 14,5 m na Veľkom vrchu (470 m) nad obcou Divinka. Z nej je krásny pohľad na dolinu Váhu s Hričovskou priehradou. Súbor dopĺňa malá požiarna veža ležiaca priamo pri cyklotrase zo Štiavnika (843 m) na Kasárne, ktorá je súčasťou nášho spoločného cyklookruhu. Tá bola vybudovaná v roku 2017, je vysoká 9 m, plošinu má vo výške 5 m a vedie na ňu 27 schodov. A ozajstnou čerešničkou na torte je  malá vežička s jazierkom v lokalite Tri studničky (590 m) nad Kolárovicami. So svojím okolím sa tu ocitneme ako v rozprávke.